hlavní-stránka › Články › historia-bicich-automatov

Bicie automaty sú hudobné nástroje navrhnuté na imitáciu zvuku bubnov alebo iných bicích nástrojov a na reprodukciu rytmických sekvencií. Slúžia na vytvorenie tzv. rytmickej slučky(napr. drum loop): rytmu ktorý sa neustále opakuje. Väčšina moderných bicích automatov sú sekvencéry s prehrávačom uložených vzoriek (rompler) prípadne syntetizátorov časťou, kde oscilátor generuje zvuky o nízkych frekvenciách, ktoré je možné následne zoradiť v sekvencéri, prípadne ďalej upraviť. Špecializujú sa na reprodukciu zvuku bicích nástrojov, perkusií, prípadne umožňujú vytvárať aj vlastné, jedinečné zvuky. V nasledujúcom texte sa budeme zaoberať históriou takýchto nástrojov a sústredíme sa na tie, ktoré sa používali najmä v populárnej hudbe. Preto sa budeme najviac venovať nástrojom práve z obdobia, kedy zažívali najväčší rozmach a to v 80-tych rokoch. Najznámejšie z nich si vymenujeme.

1930

Prvým zariadením, ktoré sa dá označiť za predchodcu bicieho automatu bol polyrhythmophon alebo Rhythmicon ako ho nazval jeho tvorca, vynálezca Ruského pôvodu Leon Theremin. Bol skonštruovaný na žiadosť pianistu a skladateľa Henryho Cowella. Ten potreboval nástroj na ktorom by bolo možné zahrať kompozície obsahujúce viacnásobné rytmické vzory založené na alikvotných tónoch. Vznikol nástroj schopný produkovať 16 rôznych rytmov. Jednotlivé rytmy mohli byť priradené k príslušným stúpaniam (overtone) samostatne, v ľubovoľnej kombinácii alebo hromadne. Rhythmicon nebol programovateľný, používal sa iba v hudobných experimentoch. Generácia podobných nástrojov sa objavila až o desaťročia neskôr a obsahovala iba predprogramované rytmy ako mambo, tango, alebo bossa nova.

1957

Harry Chamberlin skonštruoval Rhythmate. Prístroj používa 14 slučiek magnetickej pásky na ktorej boli nahraté bicie. Pomocou posuvnej hlavy bolo možné prepínať na rôzne pásky a malá páčka na posuvnej hlave umožňovala prepínať medzi možnosťami a, b, c – spolu 42 možností.

Každý okruh pásky zvykol byť označený čiernou nálepkou, na ktorej bol napísaný druh rytmu (fox trot, mambo, tango...). Tempo sa dalo regulovať zmenou rýchlosti pásky prechádzajúcej čítacou hlavou. Zariadenie má vstavaný zosilňovač, ovládanie hlasitosti a vstavaný reproduktor. V 60tych rokoch bol tento koncept použitý v klávesoch Mellotron. Jednalo sa teda o predchodcu samplerov.

1959

Prvým komerčne úspešným automatom sa stal elektromechanický „Sideman“ od firmy Wurlitzer uvedený v roku 1959. Bol určený ako perkusný sprievod pre Wurlitzerou organ. Táto drevená skrinka obsahovala generátor zvuku, zosilňovač a reproduktor. Zdrojom zvuku boli elektrónky.

Zvuk bol sekvenovaný pomocou rotujúceho disku s kovovými kontaktmi rozmiestnenými v určitom vzore. Každý vzor predstavoval sekvenciu určitého rytmu. Tempo bolo riadené rýchlosťou otáčania disku.

1960

Ďalší krok prišiel začiatkom 60-tych rokov, kedy Americký hudobník a vynálezca Raymond Scott zakladateľ spoločnosti Manhattan Research (1946), divíziu Raymond Scott Enterprises Inc., kde sa zaoberal vývojom elektronických hudobných zariadení ako aj audio systémov pre vlastnú potrebu. V roku 1960 prišiel s Rhythm synthesizérom a o tri roky neskôr bol na svete jeho chromatický bicí generátor nazývaný „Bandito The Bongo Artist“. Ako zdroj oscilácií využíval elektrónky.

V skorých 60-tych rokoch tiež Alex Gulbrasen v spolupráci s výrobcom elektronických hudobných nástrojov Seeburg Corporation vytvorili Rhythm Prince. Bol plne tranzistorový, čo umožnilo jeho miniaturizáciu z objemnej skrine do kompaktnejších rozmerov.

Následne spoločnosť Seeburg prišla s diódovou matricou(patentovaná bola v roku 1967). Technológia bola súčasťou elektronického rytmického vzorkovacieho generátora(electronic rhythm pattern generator) nazvaného Select-A-Rhythm. Ten bol plne tranzistorový s vopred naprogramovanými vzorkami. Vďaka svojej kompaktnosti bol inštalovaný na elektronické organy ako rytmický sprievod.

1964

V roku 1964 prišla spoločnosť ACE Electronics (založená, Ikutarom Kakehashim, ktorý neskôr firmu opustil a v roku 1973 založil Roland Corporation) s prototypom plne tranzistorovej perkusie R1 Rhythm Ace. Tá ale nebola nikdy predstavená širšej verejnosti. Neskôr ACE Tone vyvinul generátor s prednastavenými vzorkami, ktorý využíval diódovú matricu podobnú tej od Seeburgu. V roku 1965 spoločnosť predstavila verejnosti produkt FR-1 Rhythm Ace. Obsahoval 16 prednastavených vzorov, 4 tlačidlá na manuálne prehrávanie a možných kombinácií vzoriek bolo viac ako 100. Na neskorších modeloch mohol byť každý zvuk individuálne upravený. FR-1 používala spoločnosť Hammond Organ v rámci svojich najnovších modelov organov. V USA sa predával pod značkov Multivox, v UK ako Bentley Rhythm Ace.

V roku 1966 nasledoval Rhythm Ace FR-2 a FR-2L. Tieto sa líšili iba tvarom. Od roku 1967 až do konca 70-tych rokov vyrobili Rhythm Ace FR-3, FR-4, Ace-55, RF-6, FR-6M, FR-7L a FR-8L. Primárne boli určené k elektronickým organom.

1968

Korg Minipops 3 (tiež Univox SR-55, Keio Minipops alebo Aria Diamond) bol predávaný pod rôznymi názvami, ale jednalo sa o ten istý nástroj. Zvukový modul zo 4-mi oscilátormi a jednoduchým sekvencerom. Prvý pochádza z roku 1968 a mohol poskytnúť 72 rôznych rytmov. Ako väčšinu v tej dobe ho používali hlavne hráči na organ. Niektoré zdroje tvrdia, že sa jeho zvuk objavil na Jarreho albume Oxygene.

1972

Začiatkom 70-tych rokov sa z rozvojom elektroniky začali objavovať prvé programovateľné bicie automaty.

ComputeRhythm od firmy Eko z roku 1972 bol prvý ktorý umožnil užívateľovi zadať vzor ručne na 6-tich riadkoch po 16 podsvietených tlačidiel. Umožňoval tlačiť dierne štítky s naprogramovanými sekvenciami zvukov a mal aj čítačku takýchto štítkov.

1973

V roku 1972 Ikutaro Kakehashi opustil spoločnosť Ace a založil Roland Corporation. Ten v roku 1973 predstavil TR-66 Rhythm Arranger. Predchodca CompuRhythm série nebol čistokrvným bicím automatom ale skôr – ako už samotný názov napovedá – aranžérom rytmu. Mal 18 počiatočných vzoriek usporiadaných do niekoľkých skupín: rock, swing, pochod... Tieto potom mohli byť kombinované s jedným alebo viacerými motívmi stlačením tlačidiel v spodnom riadku (valčík, cha-cha, rumba, bossa nova...). Každá sekvencia sa dala nastaviť na mód A, B alebo náhodný výber. Tak bolo možné dosiahnuť až stovky rôznych kombinácií.

1975

Rok 1975 priniesol nástupcu série Rhythm Ace: Rhythm Producer FR-15. Na prednom panely mal dve sady tlačidiel, ktorými sa dali zvoliť jednotlivé zvuky.

V rovnakom období bol uvedený aj PAiA Programmable Drum Set. Predával sa ako sadaj komponentov, z ktorých si užívateľ mohol podľa priloženého návodu zostaviť funkčný prístroj. Zvuk bol generovaný oscilátorom, vďaka čomu bol čistý ostrý a bez dozvuku.

1977

Skutočnou raritou je Synare 1 od Star Instruments. Štyri obdĺžnikové gumené podložky pripojené k modulu oscilátorom. Mal vstavaný nízkofrekvenčný oscilátor(LFO), generátor šumu, mixer, filter a zosilňovač. Vyrábal sa od roku 1975 a nasledovali po ňom modely 2, 3, S3X a 4

1978

V roku 1978 prišiel prvý model zo série Compurhythm Roland CompuRhythm CR-78. Mal 4 pamäťové miesta umožňujúce užívateľom ukladať ich vlastné sekvencie. Ponúka 34 prednastavených rytmov, 17 tlačidiel, prepínač z banky A na banku B, ovládač umožňujúci vybrať si z 11 rôznych variácií, funkcia fade-in, fade-out, tempo, vyváženie, hlasitosť.

Novinkou bola dióda blikajúca podľa rytmu a dvoj-funkčné tlačidlo umožňujúce spustiť aj zastaviť prehrávanie sekvencie. Užívateľ si mohol naprogramovať aj vlastné rytmy. Disponoval funkciou synchronizácie s inými syntetizátormi a sekvencérmi. Zaznel napríklad v skladbe „Heart of glass“ od Blondie.

1979

Nasledujúci rok Roland ponúka zjednodušenú verziu: Boss Dr. Rhythm DR-55. Je to kompaktná programovateľná jednotka na tvorbu rytmu. Tá Vám umožní naprogramovať šesť 16-stopových rytmov a dva 12-stopové. Každý s týchto rytmov môže obsahovať tri nezávisle voliteľné perkusie. Nastavenia ostávajú uložené v pamäti aj keď je prístroj bez prúdu.

Japonský Korg Inc. v tom istom roku priniesol na svet biciu mašinu Korg KR-55. Obsahovala 96 prednastavených rytmov: samba, rumba, bossa nova, tango, swing, rock... Úroveň každého zvuku bolo možné individuálne nastaviť. Základné funkcie start/stop a intro/fill mohli biť ovládateľné aj „šľapkou“. Korg KR-55B verzia v čiernej šasi bola uvedená o vyše dva roky neskôr. Obsahovala zhruba dvojnásobný počet prednastavených rytmov, ale z konštrukčnej stránky bola identická. Použil ich Jean-Michel Jarre či Depeche Mode.

1980

Reakciou konkurencie na Dr. Rhythm 55 sa stal vizuálne podobný Roland CR8000 predávaný od roku 1980. Disponuje skvelým zvukom CR-78ičky, funkciami podobnými ako KR 55. Chýba možnosť editácie a má len jeden mono audio výstup, čo z neho robí skôr zberateľský kúsok ako nástroj do štúdia

Linn LM-1 drum computer
Tento nástroj z roku 1980 prvý využíval reprodukciu digitálnych vzoriek akustických bicích nástrojov. Bol to jeden z prvých programovateľných bicích automatov. Využili ho napr. Paul McCartney (What's That You're Doing?), Falco (Der Kommissar), Herbie Hancock (Textures), Vangelis (State Of Independence with Donna Summer).

Legendárna séria Roland TR (tranzistor rhythm) bola zahájená verziou Roland TR-808 v roku 1980. Obsahovala kolekciu zvukov bicích nástrojov: basový bubon, malý bubon, kongá, činely, perkusie... s možnosťou ich usporiadania do rytmických celkov a čiastočne umožňovala aj jednotlivé zvuky modifikovať, čím bolo možné dosiahnuť extrémne nízkofrekvenčné zvuky a vytvoriť tak unikátne hlboké basy a plechové údery.

1981

Oberheim DMX Drum machine
Programovateľné digitálne bicie z roku 1981 zostali v portfóliu spoločnosti Oberheim Electronics až do polovice 80-tych rokov. Bol to druhý najpredávanejší bubeník po Linn LM-1 v USA a tak sa dostal do mnohých nahrávok prvej polovice 80-tych rokov.

Hudobníci ktorý ho používali: New Order (Blue Monday), Dead Or Alive (You Spin Me Round), The Police (Every Breath You Take), The Cure (The Walk), Madonna (Into The Groove), Run D.M.C. (debutový album)...

Rok po 808ičke nasledoval Roland TR-606 Drumatix. Ako jediná z rady X0X umožňuje prepínanie a upravovanie vzorky aj počas prehrávania. Má 6 zvukov syntetizovaných bicích, ukladá 32 vzorov a 8 piesní, je možné púšťať až 4 po sebe idúce vzorky (režim pattern play). K dispozícii je monofónny audio výstup a umožňuje synchronizáciu s niektorými ďalšími nástrojmi z rodiny Roland TR a TB. Ich kombinácie boli veľmi obľúbené najmä na rozvíjajúcej sa acid house scéne. Používali ho napr. Nine Inch Nails, Aphex Twin, Orbital, Moby, Plastikman...

1982

Nástupcom Linn LM 1 sa stal elegantný LM 2 nazvaný Linndrum a predstavený v roku 1982. Obsahoval nielen sekvencér pre programovanie jednotlivých rytmov, ale každý zvuk mohol byť individuálne ladený a čip EPROM umožňoval nahradiť vstavané zvuky novými. Tento nástroj sa objavil vo filme Krush Groove(1984) v rukách bubeníčky Sheily E. Použili ho Kraftwerk (Electric Cafe), Madonna (Lucky Star, Borderline..), Frankie Goes To Hollywood (Relax, Two tribes), Jan Hammer (Crockett's Theme z Miami Vice), Michael Jackson, Kurtis Blow...

Yamaha MR-10

Málo známa japonská krabička veľkosti videokazety z roku 1982. Má zvuk odlišný od iných strojov z tej doby. Od ostatných sa odlišuje možnosťou samostatnej regulácie úrovne basového bubna a činel. Má 5 dotykových a zvuková banka obsahuje aj hotové rytmy(valčík, swing, rock) ktoré sa dajú skombinovať(!). Ovládanie je možné aj pomocou „šľapky“.

1983

E-mu Systems Inc. Drumulator 1983 mal 36 prednastavených vzorov, ktoré mohli biť upravené a zmixované do 8 piesní. Sekvencie a dáta mohli biť uložené na disketu. Taktiež ho bolo možné prepojiť s počítačom ako bol napríklad Apple II. Vzniklo tak vizuálne rozhranie pre lepšiu možnosť editácie. Použili ho Bad Boys Blue(Hot Girls, Bad Boys), Depeche Mode(Everything Counts), Howard Jones(Human's Lib),...V roku 1984 firma uviedla špeciálny čip EPROM pre Drumulator, ktorý obsahoval sadu rockových bicích. (Tears For Fears v skladbe „Shout“).

Korg KPR77 programable rhythm
Stroj vznikol v roku 1983 ako odpoveď konkurencie na Roland 606. Má LCD displej a je podobný Rolandu TR 606, sekvencer sa však ťažšie programuje. Pojme 48 vzorov(3x16). Každý vzor môže obsahovať 32 zvukov. Pre uchovanie naprogramovaných sekvencií vyžaduje batérie. Zvukovo ani cenovo sa však nevyrovnal konkurenčnému Rolandu, preto nebol tak komerčne úspešný. Použil ho napr. Ron Hardy vo svojej verzii skladby Waiting On My Angel od Jamieho Principle.

BME Rattlesnake
V roku 1983 uviedla firma Bauman Musik Elektronik svoj prvý bicí automat, poeticky nazvaný „Rattlesnake“. Disponuje 10-kanálovým rozhraním, pričom každý sa dá mierne doladiť. „Universal port“ umožňuje pripojiť počítač prípadne externé pady alebo ďalšie kompatibilné zariadenia. Ďalšou súčasťou je sekvencér zvaný „Big Brain“. Celý systém je pomerne flexibilný, keďže môžete použiť externé pady, naprogramovať vlastné sekvencie prípadne to skombinovať.

Roland TR-909
Tento model bol uvedený na prelome rokov 1983. Je sčasti analógový, sčasti na báze samplov. Ponúka 16 krokový sekvencér a rôzne vlastnosti zvuku môžu byť upravené(pitch, attack, decay). Užívateľské rozhranie je jednoduché, prehľadné a praktické. Samozrejmosťou sa stáva aj podpora MIDI. Dnes už legendárna 909ina sa stala povinným príslušenstvom stále narastajúcej klubovej tanečnej scény pre jedinečný charakter svojho zvuku a finančnú dostupnosť. Rýchlo sa rozšírila a bola využívaná v štýloch hip-hop, elektro, ale hlavne v rýchlo sa rozvíjajúcej house a neskôr techno hudbe. Spolu s basovým syntetizátorom Roland TR-303 dominovala väčšine acid house skladieb.

Za zmienku stojí aj to, že Roland v tom istom období uviedol aj Boss DR-110 graphic, ktorý bol pokračovateľom rady Dr. Rhythm(konkrétne DR-55), tentokrát však s LCD displejom s mriežkou zobrazujúcou jednotlivé noty v sekvencii.

1984

Hneď po TR-909, začiatkom roku 1984 nasledoval Roland 707 Rhythm Composer. Mohol biť synchronizovaný s ostatnými zariadeniami prostredníctvom DIN-konektoru použitím technológie MIDI(musical instrument digital interface – štandardizovaný od roku 1983).

SCI Drumtraks
Bubeník uvedený na trh v roku 1984 spoločnosťou Sequenrial Circuits Inc. Sada zvukov v tomto nástroji nie je až tak populárna ako TR avšak pristroj disponuje vynikajúcimi možnosťami editácie. Trinásť bicích zvukov, každý s programovateľným ladením a 99 pamäťovými miestami. Jeden z prvých automatov podporujúci MIDI, takže je použiteľný so starými analógovými strojmi, zároveň aj s novšími MIDI syntetizátormi a sekvencérmi. Používali ho hudobníci ako Orbital, Prince, Freddy Fresh...

Sakata DPM 48
Tento málo známy ale zato veľmi zaujímavý digitálny bicí automat sa na trhu objavil v roku 1984. Sakata je neznámy (pravdepodobne Japonský) výrobca a nepodarilo sa mi zistiť, či okrem tohoto produktu prispel aj niečím iným na pole elektronických hudobných nástrojov(alebo inde). Slávny výrobca organov spoločnosť Hammond kúpila licenciu na tento výrobok a predávala ho pod názvom Nihon Hammond DPM 48 za účelom sa zviditeľniť v období, kedy organy neboli tým najlukratívnejším tovarom na trhu. Tento prístroj bol viacmenej poruchou vo vývoji bicích automatov neschopný konkurovať ostatným zariadeniam tej doby, preto sa zachoval len v rukách veľmi náruživých zberateľov.

Linn 9000

V roku 1984 Linn Electronics prichádza s nasledovníkom Linndrumu. Disponoval hneď niekoľkými novinkami, ktoré sa dodnes môžu považovať za „štandard“. Má vstavaný 32 stopový MIDI sekvencer s možnosťou samplovania, 18 citlivých dotykových padov, mixer, prehľadný LCD displej... K najnovším vychytávkam patrí zavedenie štandardu SMPTE(Society of Motion Picture and Television Engineers) pre čítanie a zápis, disketová mechanika.

V roku 1986 firma Phorate Electronics poverená servisom výrobkov Linn Electronics predstavila vylepšenú verziu Linn 9000 pod názvom Phorate 9000 ktorá bola predávaná ako nová, kompaktná jednotka alebo si bolo možné zakúpiť „upgrade“ pôvodného modelu.

Oberheim Prommer
Jedná so o monofonický, 8-bitový bicí automat s možnosťou ukladania na EPROM čipy a s možnosťami samplingu. Možnosť úpravy vzoriek priamo na prístroji je značne obmedzená. Sample sa však dajú poslať ako MIDI kontajner do softvérových editorov ako WaveLab, tam ich upraviť , následne poslať späť do Prommeru a uložiť na EPROM čip. Tieto čipy sa dali použiť aj v iných bicích automatoch pracujúcich na 8-bitovej báze(Oberheim DMX, Linndrum, SCI Drumtracks...). Ponúka vzorkovaciu frekvenciu 12-32 kHz.

1985

E-mu SP-12
Prvý člen rady SP(sampling percusion at 12-bits) je sampler a bicí počítač v jednom navrhnutý firmou E-mu Systems v roku 1985. Pôvodne mal byť nazvaný „Drumulator II“ podľa jeho predchodcu. Jediným dôvodom, prečo bol použitý digitálny sampler bolo umožniť ovládanie prostredníctvom klávesov.

Táto technológia odštartovala éru digitálneho samplovania. Umožnila dj- om nahrať časti starších nahrávok do prístroja pomocou gramofónu (bicie, melódie) a vytvoriť z nich novú hudbu. Ľudia začali nahrádzať vzorky vstavaných bicích zvukov vzorkami zo svojich obľúbených skladieb z vinylových platní. Sampler potom fungoval podobne ako gramofóny a mixážny pult v rukách dja. Tento rad inovácií poskytol užívateľom prakticky nekonečné množstvo možností a akonáhle si E- mu Systems uvedomila tento potenciál, 4- násobne rozšírila pamäť zariadenia a zdvojnásobila vzorkovací čas. O dva roky neskôr bol stroj nahradený pokročilejším a oveľa známejším modelom SP 1200.

Korg DDM 110
V roku 1985 vznikol 8-bitový jednoduchý a cenovo dostupný Korg DDM-110 Super Drums. Spolu s ním bol uvedený aj Korg DDM-220 Super Percussion. Na čelnom paneli je 10 padov, červený LED displej, ovládače volume, master, tempo, metronome, start/stop. Ako metódu generovania zvuku využíval PCM(pulse-code modulation). Synchronizovateľný bol so zariadeniami s DIN konektorom. Väčšieho úspechu sa nedočkal.

MXR 185 Drum Computer
Keith Barr, jeden zo zakľadatelov MXR Innovation, známeho výrobcu efektových pedálov videl v bicích automatoch potenciál. V roku 1986 predstavil MXR 185 Drum Computer inšpirovaný produktmi Linn a Oberheim. Jedná sa o dôkladne premyslený, zvukovo kvalitný stroj avšak prichádza na trh trochu neskoro. Stelesňuje kvality jeho slávnych predchodcov a neponúka žiadne nové prevratné funkcie. V období silnej konkurencie na poli elektronického hudobného priemyslu preto onedlho mizne v tieni MIDI a digitálneho vzorkovania.

1986

Korg DDD 1

Je digitálny bicí automat z roku 1986. Ponúka 18 elektronických zvukov bicích typických pre toto obdobie a ďalšie môžu biť pridané na ROM-kartách. Zvuky je možné individuálne upravovať (decay, tuning). Možnosti vzorkovania sú veľmi obmedzené. Bicie zvuky môžu biť spustené zo 14tich dotykových padov z ktorých každý má na zadnej strane prístroja individuálny výstup. Pamäť dokáže uchovať 100 vzorov, ktoré môžu biť kombinované alebo reťazené do 10tich skladieb. Je taktiež vybavený plnou podporou MIDI a ponúka množstvo profesionálnych funkcií, takže je vhodný do štúdia ako alternatíva k TR 707.

Roland TR-505
Ďalším z početnej skupiny Rolandov je TR-505 z roku 1986. Používa sa hlavne na vytváranie sekvencií krátkych 12 bitových vzoriek. Je to lacný automat vybavený 16imi vzorkami bicích, pamäťou na 48 vzorov a 6 skladieb. Na rozdiel od ostatných z rady TR nemá samostatné výstupy na jednotlivé zvuky. Je v ňom rozsiahle implementovaná technológia MIDI(dokonca aj jednotlivé pady vysielajú MIDI dáta), vďaka čomu veľmi dobre spolupracuje inými nástrojmi alebo s počítačom.

Casio RZ-1
Má 12 PCM bicích zvukov, nič prevratné, skôr napodobeniny elektronických zvukov z Rolandov a Linnov. Umožňoval ale vytvárať vlastné sample čo bolo v tej dobe výhodou. Jednalo sa o 4 vzorky po 0,2s alebo jednu 0,8s pri vzorkovacej frekvencii 20kHz, ktoré ale nebolo možné nijako ďalej upravovať iba cez jednoduchý low pass filter. Vstavaný sekvencér je jednoduchý a umožňuje zadať 100 vzorov a reťaziť ich do 20 skladieb. Má 10 individuálnych výstupov, každý s možnosťou korekcie hlasitosti, malý podsvietený LCD displej, plnú podporu MIDI... použili ho hudobníci ako napriklad Dj Mike Smooth, Raw Dope Posse, Christian Vogel, Steve Pointdexter, Autechre...

1987

Alesis HR-16

Kalifornská Firma Alesis Studio Elactronics Keitha Barra (spoluzakladateľ MXR) si získala priazeň vďaka cenovej dostupnosti svojich výrobkov a širokej palete zvukov, ktoré ich nástroje obsahujú.

HR-16 z roku 1987 by bol celkom slušný bicí automat, nebyť chatrného plastového krytu a nespoľahlivých gumových tlačidiel. Obsahuje 49 16-bitových zvukov, 100-krokový sekvencér na 100 možných skladieb pri 16-hlasej polyfónii. Vzorky môžu biť programované aj v reálnom čase, plná podpora MIDI je v tej dobe už samozrejmosťou. Jeho brat HR-16B okrem toho že je umiestnený v čiernom kryte obsahuje aj množstvo nových zvukov. Jeho potenciál využili napríklad Orbital, The Grid, Autechre, Stereo MC's...

E-mu Systems, Inc. SP 1200

Jedná sa o bicí automat a sampler v jednom, uvedený na trh v auguste 1987. Je to vylepšená verzia modelu SP-12 pôvodne určená pre producentov tanečnej hudby. Veľkú obľubu si získal vďaka tomu, že neznel až tak „umelo“ a svojim špinavým a drsným zvukom skôr pripomínal bicie z vinylových nahrávok. Obsahoval vylepšenú verziu digitálneho sampleru z SP-12ky. Umožňoval prevažnú časť piesne uchovať v jednom prenosnom zariadení, čím sa znížili náklady na štúdio a rozšírili možnosti kreativity pre hudobníkov. Preto bol vo veľkej miere využívaný v „zlatom období hip-hopu“ producentmi ako Lord Finesse, KRS-One, Q-Tip, Dj Premier, Dj Quik, Def Jef, De La Soul, Geto Boys...

1988

AKAI MPC-60, profesionálny sampler, MIDI sekvencér a bicí automat v jednom Japonskej spoločnosti AKAI z roku 1988 vznikol v spolupráci s ostrieľaným dizajnérom Rogerom Linnom (Linn Electronics – výrobca legendárnaj série bicích automatov LM-1, LM-2 a Linn9000 v roku 1986 ukončila svoju činnosť). Aj keď by sa tento viacúčelový nástroj kategoricky hodil ešte aj medzi pracovné stanice a samplery, zaradil som ho sem, nakoľko bol výsledkom prirodzeného vývoja bicích automatov. Sekvencér dokáže poňať 99 vzorov a vytvoriť z nich 99 sekvencií, ktoré možno ďalej upravovať alebo uložiť. Vstavaný sampler poskytuje slušné 12- bitové vzorkovanie pri 40kHz, tiež následnú úpravu vzoriek a looping možno veľmi jednoducho zvládnuť aj v reálnom čase. A navyše je tu bicí automat umožňujúci vrstviť na seba jednotlivé sekvencie samplov. Slot na 3,5 palcové pamäťové karty umožňuje vkladať nové zvuky. 18 hlasová polyfónia dáva dostatok priestoru, aby bolo možné na tomto jedinom zariadení vytvoriť celú skladbu. Práve pre tieto výhody bol v značnej miere využívaný producentmi a djmi v hudbe hip-hopovej subkultúry z konca 80-tych a začiatku 90-tych rokov. Objavil sa na nahrávkach od Apollo 440, Jimmyho Edgara, Jeana Michela Jarreho a mnohých ďalších.

1989

Ďalším legendárnym členom rodiny Rolandov je Roland R-8 human rhythm composer. Má vynikajúce zvuky od latinsko-amerických cez rockové až po industriálne, ktoré ešte možno rozšíriť pridaním pamäťových kariet z 808-ičky a 909-iny.

Samozrejme všetko je rozsiahle editovateľné. Má 32 hlasovú polyfóniu, 68 rôznych nástrojov, 100 patternov na 10 skladieb. U neskoršej verzie R-8 MK2 bola rozšírená pamäť a samozrejme aj pridané nové zvuky. Vďaka svojej flexibilite a širokej palete zvukov je to veľmi obľúbený nástroj u množstva hudobníkov, ktorý sa v istej miere využíva dodnes. Objavil sa v tvorbe interpretov ako Orbital, Underworld, 808 State, Fluke, Shamen, Human League či Jimmy Edgar.

1990

Cheetah MD-16, veľmi dômyselne konštruovaný bicí automat Britskej firmy Cheetah Marketing s ohromným množstvom funkcií. Prehrával 16-bitové digitálne vzorky, ktoré sa dali všemožne upravovať. Asi jedinou jeho nevýhodou bolo, že ste to všetko museli naprogramovať cez dvojriadkový LCD displej, takže bez preštudovaného manuálu to bolo dosť náročné. Má toľko voliteľných parametrov, že dokáže generovať okrem bicích aj rôzne bizarné zvukové deformácie, aké nenájdete u žiadneho iného automatu. A navyše bol lacný. Stál okolo 150£, zatiaľ čo konkurenčný Roland R-8 vyše 400£!

Korg S-3 menej známy bubeník zvukovo veľmi podobný korgu M-1. Disponuje dvoma multiefektovými procesormi a MIDI sekvencérom. Zvuk je skombinovaný z dvoch samostatne nastaviteľných zafarbení, ktoré sa dajú ľubovoľne kombinovať, čím sa dajú získať naozaj výborne znejúce bicie. Navyše aj samotný prístroj obsahuje skvele vybavenú zvukovú banku. Pady citlivé na tlak dovoľujú hranie alebo programovanie v reálnom čase.

1991

Alesis SR-16. Pre mnohých producentov a remixérov to bol nástroj prvej voľby, preto sa jeho zvuk významne pretavil do hudby 90tich rokov. Paleta 233 realisticky znejúcich bicích zvukov, funkcia dynamic articulation, 50 prednastavených vzorov nahratých profesionálnymi bubeníkmi, množstvo rytmických variácií, kompletná podpora MIDI, flexibilné programovanie, editovanie funkcie tlačidiel, dynamicky citlivý touchpad... Jednoducho všetko čo potrebujete na skladanie novej hudby alebo na sprevádzanie živého vystúpenia.

Roland R-70 human rhythm composer bola jedna z posledných populárnych „krabičiek“. Je to skutočne univerzálny nástroj s množstvom výborne znejúcich zvukov. Zahŕňa rôzne formy rocku, jazzu, elektroniky a množstvo etnických perkusií. Pokročilé editačné možnosti, rozsiahla konektivita a možnosť pracovať v reálnom čase sú v tej dobe už samozrejmosťou, takže detaily ani nebudem zmieňovať. Skrátka výborný nástroj so všetkým, čo bicí automat potrebuje. V princípe sa u drum mašín dodnes používa rovnaký koncept programovania a ani užívateľské rozhranie sa nijak výraznejšie nezmenilo.

Neskoršie 90-te roky

V 90-tych rokoch sa od samostatných bicích automatov začalo upúšťať a stali sa súčasťou komplexnejších nástrojov a pracovných staníc disponujúcich viacerými funkciami, prípadne ich nahradil počítačový softvér. Samozrejme pionieri na trhu s nástrojmi hlavne Roland, Korg, Alesis a niektoré mladé firmy čas od času predstavili nový model nástrojov ale samostatné drum mašiny sa už netešili takej obľube ako v 80-tych rokoch. Mnohý hudobníci hlavne na poli elektronickej hudby ako trance, house, techno, drum 'n' bass, jungle a brakebeat používali staršie nástroje, ktoré vtedy ešte postačovali ich potrebám. Pri tom prebiehal prudký rozvoj informačných technológií a stým aj vývoj softvérových riešení, ktoré boli schopné nahradiť nielen bicie ale aj celé nahrávacie štúdio.

Koncom 90tych rokov sa zraky producentov a hudobníkov čoraz viac upierali na softvérové nástroje, prípadne kombinácie softvéru riadeného hardvérovými ovládačmi prostredníctvom MIDI.

Z tohto obdobia stojí za zmienku JoMoX Xbase 09 z roku 1997, ktorý síce znie podobne ako Roland TR-909, poskytuje ale väčšiu kontrolu nad zvukom. Pokračovateľom Rolandov je Boss DR660 (1998) a DR770 z roku 1999.

V roku 1998 tu máme Zoom Rhythmtrak 234 a Boss 660. V roku 1999 vyšiel Roland DR770. Ešte je tu samozrejme množstvo rackových modulov k elektronickým bicím a rôznych zvukových drum modulov, ale tými sa tu nebudeme zaoberať.

MILÉNIUM - 20-te roky 21. storočia

Koniec sveta opäť nenastal a tak aj po roku 2000 vývoj bicích automatov pokračuje ďalej. Nové milénium dá vzniknúť malým „vreckovým krabičkám“ aj serióznym analógom ktoré pripomínajú skôr legendárne klasiky. Zo zvyšujúcou sa výpočtovou kapacitou počítačov sa implementuje aj tzv. technológia virtuálneho modelovania (PCM), ktorá využíva matematické modely analógových oscilátorov bežiace v počítači (tzv. virtual analog). Trh je teda schopný uspokojiť aj najnáročnejších zákazníkov. Niektoré nástroje sa vyrábajú v limitovanom počte a ich predaj je ukončený po vypredaní zásob, iné sa vyrábajú sériovo a niektoré z nich je možné zakúpiť dodnes. Firmy ako je nemecká dielňa MFB neustále prinášajú inovácie do tejto oblasti. Krok z dobou držia aj vlajky ako Roland, Korg, Yamaha, švédska Clavia a japonské zvukové laboratórium Zoom, ale aj mladé firmy ako Francúzka Arturia a Švédsky Elektron a mnohé ďalšie. Ukážeme si teda nástroje, ktoré vypĺňajú začiatok tretieho tisícročia. Vzhľadom k tomu, že podrobné technické parametre a manuály k výrobkom sú dnes bežne dostupné na weboch výrobcov, nebudeme sa nimi zaoberať.

Zdroje:

Firmy:

• Arturia(www.arturia.com)
• Roland Corporation(www.roland.com)
• Korg(www.korg.com)
• Dave Smith(www.davesmithinstruments.com)
• Jomox(www.jomox.de)
• MFB(www.mfberlin.de)
• Elektron(www.elektron.se)
• VXXY(www.wxxy.net)
• XLR(www.sonic-potions.com)
• Zoom(www.zoom.co.jp)
• Acidlab(www.acidlab.de)
• Waldorf(www.waldorf-music.info)
• Vermona(www.vermmona.de)
• BKE(www.bketech.com)
• Yamaha(www.yamaha.com)
• Clavia DMI(www.nordkeyboards.com)

Portály:

• www.matrixsynth.com
• www.sequencer.de
• www.vintagesynth.com
• www.synthetizers.com
• www.analoguesolutions.com
• www.synthfool.com
• www.emulatorarchive.com
• www.midibox.org
• www.wikipedia.org
• www.circuitbenders.co.uk

Ostatné:

• User manuals, experiences, interviews, documents, musicians and djs

▉ Dj Subert | 08/02/2015

DISKUZE

Diskuze obsahuje 3 příspěvků

Vložit příspěvek: